close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

2. O krajších bratoch dobrých priateľov

17. march 2013 at 21:43 | Margaréta Flowers |  Totally Enormous Extinct Dinoaurs
  • Rada počúvam vietor. Keď v diaľke je, a pomaly sa k Vám blíži, krajšieho zvuku snáď nieto. Iste, je fajn, keď je s Vami niekto, dodržovať by ste však mali podmienky tieto: Počúvať ozaj ten vietor. Pravdupovediac, niekedy počujem bystrejšie veci od vánku ako od podaktorých ľudí.
  • Vlastnosť, ktorú ľuďom závidím úplne najviac je spoločenskosť. Prísť sama, odísť s niekým. Spoznať sa, mať dohodnuté tri stretnutia v budúcnosti. Mať prezývku po prvom rozhovore.
  • Podľa dlhého skúmania samej seba som zistila, že som schopná zaľúbiť sa do hocakého človeka.
  • Niekedy sa mi snívajú veci, ktoré dávajú význam v reálnom živote.
  • Vidím anjelov.
  • Na povrchu človeka je najkrajší jeho nos, uši, ruky (ako od zápästia dole) a čeľusť. A výška.
  • Chcem, aby sa môj prvý syn volal Šimon a moja prvá dcéra Anna.
  • Nemám rada ruže a takmer nenávidím orchidey.
  • Chcela by som byť albín.
  • A ryšavým ľuďom neviem odolať, a výzorovo sa mi páčia ortodoxní Židia.
 

1. O tom, aké ťažké je chytiť zmiju na podpätkoch

13. march 2013 at 14:18 | Margaréta Flowers |  Great Lake Swimmers
Drahý Vincent,

pravdepodobne nevieš, kto som. Alebo, možno vieš. Možno ma poznáš rovnako, ako ja nepoznám teba, poprípade naopak. Každopádne, raz na strednej som si ťa všimla, lebo si na mňa hľadel. Pozrela som sa na teba a hneď som vedela, že mi skomplikuješ môj imaginárny ľúbostný život. Mal si krásny nos, teda stále ho máš. Ako čas postupoval, tak som si uvedomila, že na teba myslím častejšie, ako na kohokoľvek iného, ktorého som videla párkrát v živote. Teraz, po troch rokoch som si priznala, že som sa do teba zaľúbila. Ani nevieš, ako veľmi si mi zmenil život. Odkukala som od teba pár kapiel, ktoré mám teraz veľmi rada. Myslím na teba pri každej piesni, ktorá mi znie v ušiach a rozmýšľam, či by sa ti páčila rovnako, ako sa páči mne. Zapozerala som sa do stovák chlapcov, ktorí boli pre mňa výnimoční "iba" tým, že sa na teba podobali. Keď som už nemohla dýchať od plaču v lokalitách, kde som bola sama so sebu, myslela som na Boha, na mamku s ockom a na teba. Teraz, keď som preč, asi 500 km od teba ťa vídavam viac než inokedy. Vidím ťa všade. Na Dejinách umenia, pri Botanickej záhrade aj v kaviarňach.


Viem, že to presahuje rámec zdravého rozumu, ale možno všetko, na čo do smrti nezabudneme bude pod týmto labelom. Takže, vezmeš si ma?
Zatiaľ len na oko tvoja Margaréta.

Asi to ešte apgrejdnem.

Where to go next

Advertisement